- 5 porcii ovocia a zeleniny denne
- Bezpecne skladovanie a priprava jedla
- Bezpečnosť a kvalita potravín
- Byliny a koreniny
- Chlieb, pecivo, obilniny, ryza, cestoviny
- Jedz a hyb sa
- Maso, hydina, ryby, vajcia a strukoviny
- Med a ďalsie vcelie produkty
- Mlieko a mliecne vyrobky
- Nezabudaj na ranajky
- Nezanedbavaj pitny rezim
- Odkial jedlo pochádza
- Potraviny - zdroj zivota
- Potraviny a zivotné prostredie - Plytvanie potravinami
- Recyklacia odpadov z obalov potravin - starym veciam nova sanca
- Sezonnosť potravin
- Sleduj informácie na obale potravin
- Tuky, cukry, sol
- Zelenina, ovocie, orechy
- Značka kvality
•• História cukru ••
Trstinový cukor
Cukor sa vyrábal po dobu viac ako 2000 rokov výlučne z cukrovej trstiny.
Za pôvodnú vlasť cukrovej trstiny sa považuje Nová Guinea. Odtiaľ sa táto nenáročná rastlina dostala po obchodných cestách do oblastí juhovýchodnej a južnej Ázie. Podľa prvých záznamov pochádzajúcich z Indie, bola cukrová trstina už v 6. st. pred naším letopočtom využívaná pre svoju sladkú chuť. Ľudia ju najskôr žuli ako cukrovinku alebo afrodiziakum, prípadne z rastliny vytláčali sladkú šťavu.
Prvý krát rafinovaná bola cukrová trstina pravdepodobne v Indii, v 4. st. pred n. l. Vďaka ľahšiemu skladovaniu a prevozu, ktorý rafinácia umožnila, sa cukor pomaly dostával po indických obchodných cestách do ďalších častí sveta. Hoci cukrová trstina bola už dávno známa v pobrežných oblastiach Číny, Arábie a Afriky a možno aj Oceánie, cukor a jeho výroba zaznamenali výrazný rozvoj až okolo r. 600 n. l.
Výrobu cukru priniesli do západnej Európy ako prví Arabi (po obsadení Pyrenejského polostrova v 8. st. Ako vzácny produkt bol cukor spočiatku využívaný predovšetkým v medicíne, na spríjemnenie chuti horkých liečivých byliniek. Ako potravinové sladidlo sa dovtedy od Indie po severnú Európu používal hlavne med, ktorý bol spolu s medovinou súčasťou jedálnička privilegovanejších vrstiev. Med ustúpil cukru až v 15. st., ale napríklad v Rusku až v 19. st. s nástupom rafinovania cukrovej repy. Sladidlami v menšom rozsahu boli hlavne figové, datľové a hroznové sirupy, javorový sirup, sirup z cukrovej trstiny a sorghum.
Repný cukor
V roku 1747 objavil nemecký vedec Andreas Sigismund Marggraf sacharózu v koreni cukrovej repy a spôsob jej získavania. Všeobecná dostupnosť trstinového cukru však spôsobila, že využitie objavu pre výrobu cukru získalo význam až o 50 rokov neskôr. Marggrafov vynález uviedol do praxe až jeho žiak Francois Charles Achard, ktorý v r. 1802 založil v nemeckej ríši prvú rafinériu repného cukru.
Zdroj:
VÚP Bratislava, Cukor a jeho alternatívne náhrady – objektívne hodnotenie ich úloh vo výžive človeka (Literárna štúdia),
Maccinnis, P.: Bittersweet: The Story of Sugar: Allen & Unwin, Crows Nest (Australia): 2002, 190 s. ISBN 1865086576. http://books.google.com/books?id=DkbVel7_JNUC&printsec=frontcover&dq=bittersw,
Hobhouse, H.: Šest rostlin, které změnily svět. Praha: Academia, 2004. 337 s. ISBN 802001179X,
Antonín, L.: Bílé zlato: historie cukru v kostce. Nymburk: VEGA-L, 2006. 128 s. ISBN 80-86757-24-2.